January 28, 2011

Adam J. Pallo: Keby nebolo keby

Artuš bol konečne ten správny chlap. Keby...
Vždy si nájdem keby, a to len preto, lebo rada hľadám keby a chlapov. Teda najskôr chlapov a potom keby. Artuš by bol, keby nemal to sprosté meno a keby mu nesmrdelo z úst. Nebola to cibuľa ani cesnak, ani tá divná pachuť mlieka, s ktorou sa ráno budíte, keď si pred spánkom po vypitom pohári mlieka neumyjete zuby.
Artuš bolo meno psa mojej susedy. A to bolo ďalšie keby. Posledné v prípade Artuša. Ale sex s ním bol dobrý. O stupeň lepší ako s Brunom.


Bruna som spoznala, keď som sa bicyklovala. Pokazili sa mi brzdy a ja som vletela na nuda pláž. Rozbehnutý bicykel prudko zastavil piesok a ja som z bicykla vyletela. Hlavou som padla Brunovi rovno medzi nohy. Áno. Priamo na jeho...Neskôr mi povedal, že HO volal "pepo". Najskôr som sa teda zoznámila s jeho "pepom" a potom s Brunom. Mal zopár chýb a o niečo viac šošovíc na chrbte, ale inak sme si rozumeli. V niektorých veciach ako dve kamarátky.
Bruno mal vkus na oblečenie, výber správneho parfému a kabelky k topánkam. Bruno kefoval moderátorky ranného magazínu v nejakej súkromnej televízie a "kefoval" s kolegom, ktorý kefoval moderátorky v inej súkromenj televízii.
Bruna som po dvoch nevydarených orgazmoch z obidvoch strán zoznámila s Cyrilom.

Cyril sa nikdy nepretvaroval, a preto niekedy dostal na hubu. Mala som ho rada a keby nebol gay, chcela by som nosiť pod srdcom minimálne dve jeho deti.

Po Brunovi, ktorý ma opustil pre Cyrila, som plakala na Dávidovom ramene. Od šťastia, že som sa zbavila toho od "B" a pomohla tomu od "C". Dávid mi utrel slzy z líc a zapálil si cigaretu. Poznali sme sa asi dve hodiny z internetu a po stretnutí fejs tú fejs som vedela, že to nebude to pravé orechové.
Jeho bohatstvo zatienili obrovské nosné nozdry. Boli také veľké, že by z nich bol útulný dvojizbový byt. I keď mi mama hovorila, aby som sa takého chlapa držala, musela som Dávidovi citlivo povedať, že s ním budúcnosť nemôžem plánovať. Poslala som mu sms a on odpovedal, že OK. Vydýchla som si, lebo už vtedy som sedela na lavičke pred barákom a rozprávala sa so susedom Ervinom.

Boli sme kamaráti od druhého ročníka na základnej. V treťom ročníku mi ukázal pohlavný orgán a v ôsmom ho do mňa vrazil. Mama ma vtedy zbila a poslala k tete na vidiek. Odvtedy som Ervina nevidela.
Až teraz. Bol vysoký, svalnatý, s nekonečnými príhodami zo stavieb v Nemecku. Usmievala som sa a ani neviem ako sa z príbehov zo stavieb a môjho natešeného srdca zo straty Dávida stal hodinový sex s Ervinom.
Čo sa mi nepáčilo na Ervinovi? Jeho plyny. Nekontroloval ich a vôbec sa nesnažil zakryť ich zvuk zvýšenou intenzitou hlasu. A bola to hotová filharmónia prdov, ktorá vychádzala spod paplóna a nedovolila mi spať. A zostať s Ervinom dlhšie ako čas potrebný na oblečenie a buchnutie dverami.

A prečo sa mi znepáčil aj Félix? Mal exotického vtáka, tarantulu, hada a tetovanie na zadku s menom bývalej frajerky. Snažil sa to vysvetliť tým, že to preto, lebo ju má v riti, no za tie tri dni, čo som ho poznala ju mal omnoho vyššie a z opačnej strany.

Keby ma Gabo miloval ako Félix svoju bývalú, zostala by som s ním. Ale Gabo miloval len autá, futbal a súťaž v grganí a okrem toho mi po dvoch dňoch povedal, že ho viac vyrušujem ako vzrušujem. Plakala som a mama mi hovorila, že som sprostá, no ja som chcela lásku. Potrebovala som silné mužské rameno a jedno veľké objatie a sex. Teda hlavne sex, na to ostatné som ešte nemala vek. A vek bol bod zlomu medzi mnou a Henrichom.

Heňo neznášal, keď som ho volala Heňo. Mal o tridsať rokov viac a tykať som mu začala od svadby mojej staršej sestry, na ktorú prišiel bez manželky, tety Marty. Heňo a teta Marta boli naši rodinní známi a rodičia sa na Heňa nehnevali, keď mi dal kopačky.

Kopačky som dostala nielen ja, ale aj Ivan. Spoznala som sa s ním na dovolenke v Chorvátsku. V mori dostal kŕč do nohy a ja som bola najbližšie k nemu. Chytil ma za vlasy a začal ťahať pod vodu. Nebojte sa, zachránili nás chorvátski plavčíci, s ktorými by som chodila radšej ako s Ivanom, no nepoznám žiadny svetový jazyk, ani ten chorvátsky. Ale k Ivanovi sa tiež viaže nejaké to keby. Keby bol väčší chlap, keby nebol matkiným poskokom a keby sa holil aspoň pod pazuchami, mohla som byť s ním šťastná.

Musela som od neho utiecť a navyše sa mi skončila aj dovolenka. Do práce som sa vrátila oddýchnutá, plná energie pre prácu a pre Jozefa. Jožo bol nový skladník, vlastne po novom the member of the logistic centre. Mal veľké oči. Obidve modré a vlasy čierne ako eben, a to isté prirovnanie by som použila aj na jeho výkon v posteli. Nie každý eben je hotový eden, však? V práci o mne povedal, že som prostitútka a na mužských toaletách napísal na dvere moje telefónne číslo.

Keď som bola to číslo zmazať, zoznámila som sa s Karlom. Karol povedal, že neverí Jožovým slovám a vôbec mu nevadí, že som prostitútka. Pozval ma na rande, no musela som odmietnuť. Karol si totiž po použití wc neumýval ruky. Podľa mňa si Karol neumýval nič po všetkom, čo robil. A možno pre to je stále panic, ako mi hovorila kamarátka z druhej smeny a výrobnej linky číslo 12. Kamarátka mala Karola rada, bol jej švagor a nevlastný brat jej manžela Lea.

Leo bol adoptovaný mulat, ktorý podvádzal nielen moju kamarátku so mnou, ale aj mňa s tou kravou z tretej smeny. V prípade Lea nebolo žiadne keby, lebo som nemala v pláne s ním chodiť. Bol predsa ženatý s mojou kamarátkou, a to by som jej neurobila. Len som si s ním užila a keby ma nepodviedol s tou cundrou z nočnej smeny, tak by som ho neodkopla.

Dala som si prestávku s chlapmi. Dva dni. Nie, že by som nechcela dlhšiu, no Marekovi som musela dať, lebo by odišiel za inou a čo keby iná bola s ním šťastná do konca života? Ako sa poznám, nadávala by som si, že som vopred odsúdila moje šťastie do zatratenia. Do zatratenia ma však poslal Marek a ja som strácala vieru, že v toľkom množstve chlapov na svete sa nenájde ten pravý pre mňa. Neprešiel ani pol rok od mojich osemnástich a ja som nezažila vzťah dlhší ako tri dni.

Spomínam si, že s vyhadzovačom Norom to netrvalo tiež dlhšie. No keby Noro nezbil Ondreja, mohol to byť nádherný vzťah v trojici. Namiesto toho, aby ma milovali, sa o mňa pobili a ja nemám rada násilie. Podobne ako Richard.

Richard mal rád divadlo a filmy. Chodili sme na predstavenie do Národného divadla a na filmy do Auparku. Kupoval mi pukance, kolu a lístky, a keby v spánku nechrápal, mohol mi ich kupovať dodnes.

Quido nechrápal a bozkával ako Boh. No niekedy to s tým Bohom preháňal a do svadby sa nehrnul. Som moderná žena a vzťah bez predmanželského sexu nie je vzťah. Keby mi HO aspoň ukázal, aby som vedela, či stojí za to si počkať, no v kúpeľni sa zamykal a sprchoval sa zásadne v slipoch.

Keby nebolo slovo keby, ťažko by som našla vysvetlenie pre rozchod so Stanom. Stano sa ustavične sťažoval. Na všetko čo som urobila ja, on a všetci naokolo. Prečo som s ním vlastne bola tie dva dni? Keby som to vedela, povedala by som.

Nevedela som omnoho viac. Napríklad ani to, že Tono je impotentný. Povedal mi to jeho ujo Ulrich, ktorý mal nemecky hovoriacich rodičov, Tonových starých rodičov. Moji rodičia však nenávideli Nemcov, ich predkov a potomkov, a tak som to musela skončiť aj s Ulrichom.

V láske sa ťažko hľadá kompromis, obzvlášť keď vám dáva len sedemdesiatdva hodín času. Bola som v koncoch. Zachránil ma Xio. Môj spolužiak z kurzu angličtiny v jazykovej škole na Štefánikovej ulici v Prešove. Do Prešova som sa presťahovala z Bratislavy za prácou. Počiatočný strach či si zvyknem na život v inom meste, na ľudí a či sa nebudem cítiť ešte viac osamelo som odbúrala erudovaním svojej intelektuálnej stránky a hľadaním práce. Prihlásila som sa na kurzy dvoch svetových jazykov a ten tretí, vietnamsky ma učil Xio. Bol nadaným hudobníkom a písal aj poviedky. Nerozumela som im, lebo ich písal v materinskom jazyku a ja som bola zatiaľ začiatočník. Keby som si v Prešove našla prácu, založila by som si rodinu s Xiom, lebo on chcel mať sedem detí a ja som ich chcela stihnúť ešte pred posledným zvonením biohodín. Vlakom sa vrátila späť do Bratislavy.

Vlak bol preplnený a v uličke sa na mňa z jednej strany "lepil" Yan. Bol to americký turista. Spoznával krásy Slovenska a ja som využila šancu vyskúšať si svoje jazykové znalosti, ktoré som na kurze v Prešove získala, a ponúkla mu služby sprievodcu po Bratislave.
Yana si zamilovala aj moja mama a keby že som sviňa, tak by som to povedala ocovi. Vďaka výchove sa zo mňa stal dobrý človek, ktorý nie je prekážkou na ceste za šťastím ostatným a mamine tajomstvo som si nechala pre seba aj potom, čo sa s otcom rozviedla a odišla s Yanom do štátov.
Týždeň pred devätnástimi narodeninami ma mama pozvala na návštevu do Ameriky. Bola som zúfala a v hlbokej depresii, preto som pozvanie neodmietla. Prvýkrát som letela lietadlom a prvý a posledný krát som videla Zoltána.

Zoli bol pornoherec, ktorý mi ponúkol prácu v tomto odbore počas letu za mamou. Na toaletách som úspešne absolvovala konkurz a sľúbil mi, že mi v dohľadnej dobe zavolá. Zrejme stratil moje číslo.

Pred dvoma dňami som mala devätnásť rokov. Podľa môjho denníku som za ostatný rok spoznala veľa chlapov, no ani jeden nemal meno začínajúce na "P". Možno práve preto som si ako darček kúpila psa, a keby som Kebiho včera nezabudla v nákupnom košíku v Hypernove, isto by som ho teraz niekde venčila a možno sa aj zoznámila s niekým, kto by bol konečne pre mňa PÁN Nebeský.

Adam Bezdek ovláda čaro v obyčajných dialógoch bežných ľudí popísať mystiku a kúzlo života. Jeho vety majú emócie a tým pádom aj dušu. Tryská z nich smútok, beznádej, hľadanie, túžba duše zorientovať sa. (Pavel Hirax Baričák o poviedkach Adama Bezdeka)

2 comments:

  1. tamara17:06

    Možno, že nie je o psoch. Ale je farebná.

    ReplyDelete
  2. adam01:09

    tamara, možno je farebná, ale iní hovoria, že má príliš rýchle tempo...no môžem ja za to, keď si to žiadna doba?:-))))

    ReplyDelete