Miroslav Kapusta: Za hrsť drobných

Keď sa pozriem do očí svojho psíka,
som schopný odpustiť každému – aj človeku!

*

Môj psík, Yorkie, nie je strachoprd, on je „šťastnoliz“.
Keď sa bojí, nevie mi zliezť síce z rúk,
ale od šťastia mi zlíže – celú tvár i krk.

*

Škoda, že pozdrav čuchom od prirodzenia,
len u psíkov pohoršenie nebudí,
častejšie by som tam i ja – chodil medzi ľudí!

*

Iba vtedy sa bude zemou raj zmietať
a láska nebude srieňou na nule,
keď sa ľudia navzájom budú milovať tak,
ako milujú svojich psíkov.
Len sa obávam, či by som si zvykol – žrať granule!

*

Čo majú spoločné pes a ryba?
– Ťažko ich dostať od kosti.

*

Kto nemal doma psíka, nevie čo je oddanosť,
ako nezištná láska sála.
Ej veru, neoklameš prírodu!
Moja žena sa totiž z môjho príchodu
ešte nikdy nepošťala!

*

Takmer som sa z chuti zasmial,
ženu chytil lásky ošiaľ.
„Daj mi pusu, ty môj zlatý!“ – o pusinku prosíka.
Obzriem sa... a to – od psíka!

*

Zdalo sa mi, že vidím psíka schúleného pri plote,
ale bolo to iba šťastie, ktoré si ma pomýlilo v krokoch
– po toľkých rokoch!

Miroslav Kapusta - banskobystrický poet, píšuci tiež aforizmy, epigramy, humoresky a haiku, ktorý v roku 2008, vo vydavateľstve TRIAN a.s., debutoval básnickou zbierkou TŔNE A LUPENE a je laureátom rôznych literárnych súťaží na Slovensku.K debutovej zbierke pribudli ďalšie dve: Iný už nebudem a Nulová gravitácia.